trocha „zakrivená“ bola aj vtedajšia doba. Po dobe renesančného rozumu a túžbe po poznaní prichádza
Taliansko zase s novým módnym hitom – Barokom. To je založené na cite a duchovnom zážitku,
opierajúcom sa teraz predovšetkým o rímskokatolícke náboženské vyznanie. A na renesančný
voľnomyšlienkárský pokrok, aj iné náboženské vyznania, sa rýchle zanevrie.
celú katolíckou Európu. Tento cirkevný poriadok ide ruku v ruke so svetskou mocou, túžiacou po
obnovení feudalizmu, potlačení stále bohatnúceho meštianstva a rastúceho počtu stavov, čo sa tiež
podarí rýchlo násilnou cestou.
České zeme sú žiarivým príkladom úspešného presadení nového trendu a následne celého slohu.
Po bitke na Bielej Hore, kedy prehrávajú české stavy (hlavne kvôli svojej neschopnosti sa medzi
sebou dohodnúť, čo dodnes zostalo prakticky bezo zmeny), sa dostávajú na český trón Habsburgovci a
s nimi aj už spomínaný, ako mor sa šíriaci nový sloh a absolútna katolizácia.
Či sa nám to páči alebo nie, pre Česko bol tento brutálnejší príchod baroka skôr prínosom
(ovšem len čo sa umenia týka). Vďaka veľkým, svetovo presláveným menám (maliari: Hollar, Škréta,
Kupecký, sochári: Brokoff, Braun a najznámejší architekt Dientzenhoffer), dostali zeme koruny
Českej svoj nezameniteľný a očarujúci, český barokový ráz.
Paríž – 17. storočie, celá Európa obracia svoju pozornosť práve sem. Na trón sa dostáva
Ľudovít XIV. Jeho okázalosť nepozná hraníc. Francúzsko, podobne ako Rusko, je krajina extrémnych
rozdielov. Na jednej strane rozprávková nádhera a dodnes ohromujúca veľkoleposť a na strane druhej
chudoba, zápach, poddanstvo a hladomor. Versailles – prekrásny palác, postavený mimo Paríža. Tu
trávi väčšinu svojho času najväčší absolutistický monarcha všetkých čias – Ľudovít XIV., „kráľ
slunko“. Za jeho vlády vzniká veľmi zložitá etiketa pomalých pohybov, kladie sa veľký dôraz na
tanec (ovšem len do doby, než si Ľudovít vyvrtne členok) a hlavne odev. Dôležitá je napríklad hra
svetiel a tieňov, tiež farby, používanie nových materiálov ako je mäkúčky hodváb, rôzne krajky,
stuhy a ozdobné lemy.
protikladom španielskej škrobenosti a upätej neprirodzenosti renesančnej módy. Francúzska móda je
tak absolútne prispôsobená ideálom baroka v dynamickom smere. Z Paríža sú každý mesiac (nejskôr len
do Londýna, potom do celej Európy) rozosielané dve bábky (mužská a ženská) v novom oblečení. Záujem
o francúzsku módu je nevídaný. Aj jednoduchý ľud celej Európy sa snaží módu dvora Ľudovíta XIV.
kopírovať.
Odev prostých ľudí je ale prispôsobený praktickým potrebám a samozrejmě je tak asi stokrát
menej nákladný. Ľudovítova obľuba v okázolsti a nádhere dala priestor fantázii umelcov, a tak si
francúzska móda získala prvenstvo trvajúce po celé stáročia.
Čo sa týka mužského odevu, práve tu, v barokovej móde, sa zídu všetky súčasti dnešného
pánského obleku tak, ako ho poznáme – aj keď v trocha odlišnej podobe. Košiľa, kábatec (sako),
vesta a nohavice. Všetko veľmi vznešene zdobené, jemné a zženštilé (nie však dosť – s naozajstným
výbuchom citu, jemnosti a zženštilosti prichádza až rokoko). Na kabátci sa tiež prvýkrát objavia
vrecká, ktoré sa ako je známe udržia až do dnešných dní. Rovnako je to aj s rázporkom vzadu,
vytvoreným hlavne kvôli pohodliu pri jazde na koni. Rukávy košele vytŕčajú spod kabátca. Manžety sú
zdobené bohatou a ohromnou krajkou. Golier je s nákrčníkom a je zdobený riasenou krajkovou ozdobou
– takzvaným žabó, ktoré v podstate predznamenáva dnešnú kravatu, či motýlika. Veľký dôraz je
kladený aj na pančuchy, tie bývajú najčastejšie zhotovované v pastelových farbách, z hodvábu a v
špecializovaných manufaktúrach. Vzniká aj pančuchárska škola. Ľudovít XIV. dal vytvoriť aj nové
uniformy pre vojakov nižžších hodností. Tieto uniformy sa riadili prísnymi predpismi. Vznikli
hlavne kvôli slávnostným prehliadkam kráľovských vojsk.
vystužovať šnurovačkou. Do módy sa opäť dostáva štíhly pás, ovšem v trocha modernejšom pojatí. Na
zhotovenie takejto módnej šnurovačky je treba kilo rybích kostí. Pol kila stačilo podľa
francúzskych predpisov len na domáce negližé. Sukne sú spočiatku splývavé, ale začnú sa znova
podpierať obručami, ktorých rozmery sa postupne zväčšujú (najväčšie rozmery a nové tvarov dosiahnu
až v rokoku). Tieto sukne sú veľmi zložité a skladajú sa z niekoľkých dielov, v odlišných farbách.
Najbohatšie ženy si dávajú zhotovovať sukne z lyonského hodvábu a brokátu. To je vo vtedajšej dobe
hitom na európskom trhu. Žena ako taká sa stáva stredom záujmu aristokratov a často plní funkciu
politického nástroja. Stáva sa tak ozdobou kráľovských dvorov.
Ľudovít XIV. prichádza s novým módnym dopnkem – parochňou. Tie sú symbolem vznešenosti a
stanú sa nevyhnutnou súčasťou odevu barokovej a po nej rokokovej módy. Ženy si spočiatku dávajú
zhotovovať zložité účesy z vlastných vlasov. Najznámnejší je účes „a la Fontanges“ podľa
Ľudovítovej milenky, vojvodkyne de Fontagnes.
Tej sa pri poľovačke účes uvoľní a ona si ho previaže a spevní stuhami. Čo sa kráľovi zapáči
natoľko, že dá vziknúť novému módnemu hitu. Tieto účesy potom boli vysoké, spevňované drôtikmi
preplietané stuhami a krajkami.
pri zdĺhavých ceremóniách. Ovšem obuv nie je tvarovaná na pravú a ľavú nohu, takže často nie je
najpohodlnejšia.
Baroková vznešená dáma sa nezaobíde bez slnečníka a krajkového vejára z kostenou rukoväťou,
muž zase bez kordu a trojhraného klobúku s perom, ktorý nosí prevažne v podpazuší, aby si
nepoškodil starostlivo upravenú parochňu. Muži sa holia hladko (podľa vzoru mladučkého panovníka),
brada je výsadou len vysokých hodnostárov. Nevyhnutným módnym doplnkom pre muža aj ženu z
najvyšších vrstiev sú potom vyšívané rukavice a rukávnik. Poddaní majú tieto doplnky zakázané.
Tedy pre bežný ľud bola doba baroka skôr utrpením, návratom starých zriadení, potlačením
ľudských hodnôt a nastolením monarchistického absolutizmu. Ovšem z hľadiska módy a všetkého umenia
je baroko jedným z najväčších prínosov ľudstva vôbec.
Ilustracie: Caro Gardavsky © Moda.cz/ Moda.sk 2006
