Obrázky maľované technikou podmaľby na skle bývali súčasťou sedliackych domov po celej strednej
Európe. Najväčšou módou boli v druhej tretine 18. storočia a móda ich využívania pri zdobení
interiéru vydržala až do konca 19. storočia.
Janka Schmidtová, ktorá získala za ľudovú tvorbu niekoľko ocenení, si svoju záľubu – podmaľbu na
sklo – priviezla do Orlických hôr, kde žije 30 rokov, zo Slovenska. Zhodou okolností sú Orlické
hory jedno z miest, v ktorom toto ľudové umenie v sklárskych hutiach vznikalo. Tieto obrázky na
skle nájdeme už väčšinou len múzeu. Dnes ale záujem o ne zase vzrastá a ľudia si ich kupujú nielen
na chalupy.
Pritom podmaľba na sklo nie je podľa Janky Schmidtovej zo Šedivín u Kounova nijak zložitá a
môže ju zvládnuť každý, kto je trochu šikovný. Návod ako na to prezentuje aj na svojej výstave v
múzeu v Dobruške, kde sú vidieť jej práce po celé prázdniny – až do konca augusta.
Janka Schmidtová, ktorá sa svojej záľube venuje už dvadsať rokov a podmaľbu na sklo sa naučila od svojej mamičky na Slovensku, mala už rad výstav po celej Českej republike aj u nás na Slovensku – vystavovala tu pri spoločnej výstave „Rodinné dedičstvo Zuzany Vaňousovej“ v Považskej Bystrici. Jej obrázky, ktoré sú na ľudové alebo biblické témy, si odvážajú turisti ako suveníry, napríklad do USA, Španielska, záujem o sväté obrázky je aj v Poľsku. U nás sú už nielen ozdobou do starých chalúp, ale začínajú prenikať do moderných interiérov.
Základným rozdielom oproti maľbe na papier alebo plátno je, že na sklo maľujeme z jednej strany
a na výsledný obrázok sa dívame z druhej strany. Preto sa tento spôsob nazýva „podmaľba na skle“.
Postup maľby je opačný, najskôr maľujeme detaily a postupne ich prekrývame a pozadie maľujeme ako
posledné. Ľudová maľba používala ako podklad tabuľky skla, ktoré sa používalo na zasklievanie
okien. Na sklo sa maľovalo temperovými farbami riediteľnými vodou. Farebný pigment sa roztieral a
miešal sa so spojivom a vodou. Štetcom sa kreslili najskôr obrysové čiary postáv, ornamentov a
budov čiernou, hnedou alebo červenou farbou a na jednotlivé plochy ohraničené linkou sa po
zaschnutí nanášali príslušné farby, väčšinou v čistých nemiešaných tónoch. Plochy boli väčšinou bez
tieňovania, oddiely boli členěné šrafovaním inou farbou. Dnes je postup obdobný, len všetky pomôcky
je možné kúpiť v obchode.
Maľba na sklo temperovou farbou riediteľnou vodou sa označuje ako maľba za studena. Jej
protikladom je maľba na sklo špeciálnymi farbami, ktoré sa po zaschnutí vypaľujú. Tieto maľby
poznáme z okien gotických katedrál alebo zo starých maľovaných pohárov. Obrázky maľované na skle
najlepšie vyniknú v jednoduchých drevených rámčekoch natretých farbou neprekrývajúcou štruktúru
dreva. Takéto rámčeky vyrábali už starí ľudoví majstri,“ uviedla Janka Schmidtová.
Prvými výrobcami ľudových podmalieb v Čechách boli pravdepodobně profesionálni sklári, ktorí
túto činnosť vykonávali ako doplnkové zamestnanie. Tvorba obrázkov na skle bola závislá na
sklárňach, odkiaľ maliari odoberali lacné kazové tabuľové sklo. Preto sú najvýznamnejšie oblasti
maľby na skle zhodné s oblasťami, kde boli prevádzkované sklárske hute, ako je Šumava, Jizerské
hory, Krkonoše, Sliezsko a Orlické hory.
Zdroj fotografií: Irena Voříšková