„It’s a Man’s Man’s Man’s World,“ spieva Američan James Brown vo svojej piesni. Majú dnes ženy minoritné postavenie v niektorých odvetviach? História dokazuje, že tomu tak vždy nebolo.
Žena by mala ostať doma pri sporáku a deťoch. Množstvo ľudí zastáva aj dnes tento názor. V minulosti bolo ťažké presadiť sa „v sukni“. Ženy mali odjakživa ťažšiu úlohu. A pokojne mohli byť oveľa inteligentnejšie a vynaliezavejšie ako predstavitelia silnejšieho pohlavia. Nemusíme sa pri tom vôbec baviť o feminizme, stačí uviesť niekoľko príkladov z minulosti, ktoré hovoria za všetko.
Mužská doména v rukách žien
Valentina Tereshková sa stala v roku 1963 prvou ženou vo vesmíre. Vtedy len 26-ročná Ruska za sebou nemala žiadny špeciálny výcvik. Po návrate na Zem ju vyhlásili za hrdinku Sovietskeho zväzu a stala sa symbolom rovnosti medzi mužmi a ženami. Vesmír je aj dnes pre ženy stále menej prístupný. NASA otvorila vesmírny program uchádzačkám až na konci 70. rokov 20. storočia. Napríklad na Mesiaci nebola dodnes žiadna žena, prvá sa tam má vybrať až v roku 2024.
Amelia Earhart, americká letkyňa, sa stala prvou ženou, ktorá preletela sólo cez Atlantik. A prvou osobou, ktorá kedy sama letela z Havaja do USA. V roku 1920 začala Earhart s lekciami lietania a rýchlo sa rozhodla získať pilotnú licenciu a v decembri 1921 zložila letovú skúšku. Nanešťastie, v júli 1937 Earhartová zmizla niekde nad Pacifikom a v roku 1939 bola vyhlásená za mŕtvu. Napriek tomu však zmenila pohľad na disciplínu, ktorá v tom čase patrila výhradne mužom.
O nič lepšie na tom nie je ani šport. Vo väčšej miere nastupujú do športu ženy až v 19. storočí. Prvýkrát získala olympijský titul športovkyňa až v roku 1900. Bola to anglická tenistka Charlotte Cooperová. V tomto roku sa vôbec prvýkrát mohli ženy zúčastniť Olympijských hier, aj to len po odsúhlasení mužov.
Držiteľky Nobelovej ceny
Nobelova cena sa do rúk ženy prvýkrát dostala v roku 1913, a to Marie Curie za jej fyzikálne objavy. Curie bola okrem toho priekopníčkou v získaní doktorandského a profesorského titulu. O tom, že muži sa viac zaujímajú o vojnu a ženy o mier svedčí Rakúšanka Bertha von Suttner. V roku 1915 získala Nobelovu cenu za mier ako prvá žena. Bolo to predovšetkým za jej odvahu postaviť sa hrôzam vojny.
Malala Yousafzai sa v roku 2012 – vo veku 15 rokov – verejne vyjadrila k právam žien na vzdelanie, v dôsledku čoho do jej školského autobusu nastúpil ozbrojenec a strelil mladej aktivistke do hlavy. Prežila a stala sa najmladšou držiteľkou Nobelovej ceny za mier, a to vo veku len 17 rokov. Malala v súčasnosti študuje filozofiu, politiku a ekonómiu na Oxfordskej univerzite.
Ženy s veľkým hlasom
Politika sa odjakživa považovala za mužskú doménu. Prvou prezidentkou v demokratických voľbách sa stala Vigdís Finnbogadóttirová na Islande v roku 1930. V austrálskej politike zohrala dôležitú úlohu Edith Cowan. Tá bola vôbec prvou austrálskou členkou parlamentu a neľútostnou bojovníčkou za práva žien. Jej tvár nájdete na 50-dolárovej bankovke a v Západnej Austrálii je po nej pomenovaná univerzita. Počas svojho pôsobenia v parlamente presadila legislatívu, ktorá ženám umožňovala vykonávať právnickú profesiu a postavila matky na rovnakú pozíciu s otcami v otázke závetu.
Aj v dnešných dňoch nájdeme množstvo predstaviteliek nežnejšieho pohlavia, ktoré prekonali mužov. Ak sa pozrieme na dnes veľmi aktuálnu a čoraz naliehavejšie diskutovanú tému – životné prostredie – meno Greta Thunbergová nikomu nebude neznáme. Ženy sa dnes neboja ozvať a bojovať za svoje práva či za práva celej spoločnosti.
Titulná fotografia: Unsplash.com