Ľudia začínajú premýšľať o živote inak. Vedci vystupujú so svojimi novými poznatkami, vynálezcovia so svojimi vynálezmi. Moreplavci objavujú nové zeme a kultúry. Nastáva doba humanizmu – literárneho, vedeckého a spoločenského hnutia, ktoré obracia pozornosť k človeku a k svetu okolo neho. Ideálom sa stáva človek, ktorý rozvíja svoje ako duchovné, tak aj fyzické schopnosti.
Námety
Kresťanská viera je stále silná, ale ľudia si už uvedomujú, že si môžu užívať aj pozemský život a nie len čakať na ten nadpozemský. Na umeleckých dielach sa stále objavujú náboženské témy, ale aj zobrazenie prísloví, a dokonca aj nahé telá pozemských ľudí.
Vznik renesancie
Renesancia vznikla vo Florencii, kde v 15. storočí prebiehal veľký rozvoj finančníctva. Dokonca už vznikali prvé banky. Významným šľachtickým rodom v oblasti bankovníctva bol rod Medicejský. Vďaka týmto šľachticom sa mohli veda aj umenie lepšie a bohatšie rozvíjať.
Nové spoločenské hnutie aj objavy a vynálezy mali vplyv na vtedajšie odievanie. Taliani 15.st. zavrhli prehnaný odev. Rozhodli sa, že sa inšpirujú antikou.
Vďaka objavným plavbám a rozšíreniu cestovania sa rozvíja obchod s látkami. Najskôr sa uplatňuje hodváb a brokát, ale v 16.storočí (obdobie manierizmu) sú obľúbené skôr ťažšie materiály. Odev má stále ešte nádych katolíckej prísnosti, ale líši sa predovšetkým podľa krajiny.
Ženský odev sa rozdeľuje na živôtik so štvorcovým alebo kruhovým dekoltom a sukňu. Odevy sa prešívali zlatými niťami alebo perlami. Tie používali aj na ozdobu účesov, ktoré boli inšpirované antikou. Používali príčesky, čepčeky, priesvitné závoje, sieťky, obrúčky a pod.
Ženský ideál
Ideálom bola žena s osím pásom, plavými vlasmi a svetlou pleťou. Aby tento ideál dosiahli, nosili dievčatá klobúk so širokou krempou. Vďaka nemu mali líca skryté pred slnkom a pramene vlasov naopak rozložené, aby ich slnečné lúče zosvetlili.
Úzky pás získali pomocou korzetu. Ženské plemeno sa ním neprestalo trápiť až do 20.storočia. Módne bolo aj vysoké čelo, pre ktoré si ženy holili predné vlasy.
Obľúbené boli aj „blšie“ kožušiny, pretože vraj odpudzovali hmyz.
Mužský odev sa skladal zo spodnej košele, pančuchových nohavíc a giorney – krátky plášť bez klasických rukávov, ktorý sa preväzoval v páse. Bol to vlastne pruh látky, kde bol vystrihnutý otvor na hlavu. Prevliekal sa cez hlavu.
Košeľa sa nosila pod a pôvodne bola biela s úzkymi hladkými rukávmi, v ktorých sa ale časom začali tvoriť nástrihy na uľahčenie pohybu. Z nástrihov sa neskôr stal módny prvok. Vytvárali sa rôzne tvary – hviezdice, štvorce. Ďalším módnym prvkom bolo aj preväzovanie rukávov stuhami.
Páni nosili polodlhé kučeravé vlasy. Mladí chodili oholení, starší mali bradu.V móde bola nepokrytá hlava, ale nosili sa široké barety.
Rukávy
Ženy aj muži mali rukávy oddelené od ostatného odevu. Vďaka tomu si ich mohli meniť. Priväzovali si ich k prieramku pomocí šnúrok. Pre chudobných to malo predovšetkým praktický účel. Niektorí z nich mali len jeden odev na leto aj zimu.
Pozostatkom renesančnej módy sú dlhé plášte s lievikovito rozšírenými rukávmi bez viditeľného zapínania, ktoré dnes používajú rektori na univerzitách napríklad pri imatrikuláciách alebo promóciách. Už vtedy ho nosili predovšetkým učenci, filozofi a vedci.
Manieristický odev s rozvíjal predovšetkým v Španielsku. Odtiaľ sa potom rozšíril do celej Európy. Španielsko bolo v 16.st. najsilnejším štátom, tzv. „Veľmoc, nad ktorou nezapadá Slnko.“Jeho bohatstvo sa ukázalo aj v odevných materiáloch a v množstve šperkov. Španielsko bolo tvrdou katolíckou krajinou – postava bola v šatách spútaná, mala deformované proporcie.
Ženská figúra mala tvar presýpacích hodín. Odev sa opäť delil v páse. Živôtik bol strihaný do tvaru trojuholníka, zakončený do špičky – tzv. husie brucho.
Rovnako ako v Taliansku osí pás dosahovali použitím korzetu, ktorý bol vystužený rybími kosťami alebo kovovými kosticami.
Sukňa sa od pásu rozširovala. Mala spodničku z vetví krov. Vďaka nej zostala sukňa rovná a nerobila záhyby.
Na krku nosili kresťanky tzv. pátričky – kríže. Bohaté ženy s drahými kameňmi, chudobné z dreva a kostí. Aj účesy boli prísne katolícke – pevne stiahnuté vyčesané do uzla.
Okružie
Jedna zo súčastí odevu, bez ktorej si asi renesančného človeka nedokážeme predstaviť, je okružie.
Tento tvrdý škrobený krajkový golier zaručoval dvorské vystupovanie majiteľa. Najskôr bol súčasťou vrchnej časti odevu, ale neskôr sa od neho oddelil a stal sa samostatným, napriek tomu ale nevyhnutným doplnkom. Nosili ho muži aj ženy vyššieho postavenia.
Muži v Španielsku nosili vypchatý kabátec, ktorý bol vpredu tiež zúžený do špičky. Mal tak pripomínať brnenie. K nemu nosili muži väčšinou biele alebo farebné pančuchy a na nich krátke vypchaté nohavice. Tie bývali dvojvrstvové a bohato prestrihávané. Koncom 16.st. sa stáva moderným použitie tzv. krytie – rázporok. Neskôr je vypchatý rázporok nápadnou súčasťou odevu.
Leonardo da Vinci bol významný muž renesancie. V podstate odpovedal vtedajšiemu ideálu. Vo svojom živote bol predovšetkým vynikajúcim maliarom, ale bol aj významným vynálezcom a vedcom.Nakreslil stovky štúdií ľudského tela. Známe sú hlavne kresby ľudského plodu ešte pred narodením.
Je dokázané, že vykonal mnoho pitiev, aby zistil, aká je jeho skutočná poloha a anatómia. Študoval aj prírodu a nakreslil mnoho náčrtov tzv. lietajúceho stroja.
Bol to jeden z umelcov, ktorí pojali maľbu po svojom. A hlavne aj vďaka nemu vieme, aký odev sa nosil v 15. a 16. st. Jasná dokumentácia je vidieť na obraze Dáma s hranostajom.
Dokonca aj na notoricky známej Mone Lise si môžeme overiť, ako sa chodilo v období renesancie. Jej odev je ale menej výrazný, autor sa tu zaoberal skôr pozadím a výrazom.
Boticelli sa už natoľko nesústreďuje na realizmus. Chce, aby dielo lahodilo oku. Ostatne to vidíme aj na jeho Venuši.Preslávili sa jeho diela s mytologickými námetmi, na ktorých bohužiaľ renesančný šat nezachytil. Pripomenul na nich aspoň odev, ktorý sa nosil v antike – zriasnená drapéria, priesvitné materiály…viď. Primavera
Michelangelo
Vrcholným dielom manierizmu je Michelangelova maliarska výzdoba Sixtínskej kaplnky. Umelec tu zobrazil dvanásť výjavov zo stvorenia sveta.Väčšina figúr, ktoré tu vystupovali, boli nahí mladíci. Najskôr preto, že umelec bol vraj homosexuál. Odkryté prirodzenie bolo ale proti mysli cirkvi. Umelec preto musel väčšine postáv zahaliť rozkrok. Zobrazenie vtedajšieho odevu sa nám ale na týchto maľbách nedochovalo.
Talianski architekti
Renesancia sa do Čiech dostala prostredníctvom talianskych architektov a štukatérov, ktorých sem nechal povolať Ferdinand I. Habsburský. Stavajú sa nové mestá (Pardubice, Litoměřice, Nové Město nad Metují) aj nové zámky (Telč, Jindřichův Hradec, Litomyšl, Český Krumlov) a letohrádky. Jednou z týchto malebných stavieb je aj budova Kráľovského letohrádku. Belveder nechal postaviť práve Ferdinand I. Habsburský pre svoju ženu Annu Jagelonskú. Pracovali na ňom talianski architekti Paolo della Stella a Bonifác Wolmut.
Prečo je ale Belveder taký zaujímavý?Nielen, že je to krásne a veľmi príhodné miesto na prechádzky, ale tiež v ňom môžeme vidieť prvky renesančnej módy. Napríklad na streche v tvare tzv. oslieho chrbta. Ženská figúra mala predsa v tomto storočí tvar presýpacích hodín a strecha letohrádku mi silne pripomína ich spodnú časť.
Alebo dekorácie na omietke tejto stavby. Účes renesančných dám bol tiež veľmi dekoratívny. Častou ozdobou boli perly. Na záhrade letohrádku kráľovnej Anny môžeme nájsť aj jednu z najtrblietavejších perál – spievajúcu fontánu.
Rudolf II.
Na území terajšej Českej republiky v dobe manierizmu vládol rímsky cisár Rudolf II. Tento cisár je známy ako veľký mecenáš umenia. Vďaka nemu bolo sídlo cisárskeho dvora prenesené roku 1583 do Prahy.
Zjednotil zástavbu Pražského hradu a priviedol do Čiech umelcov z Holandska aj z Viedne. Vpravo na reprodukcii je zobrazený maliarom Giuseppem Arcimboldem ako boh Vertumnus.
Zdroj obrázkov: Topofart.com, Praha-cz.info
