Nebojte sa požiadať o pomoc: Kedy je to len zlá nálada a kedy depresia?

O duševnom zdraví sa čoraz viac diskutuje. Môže za to aj pandémia, ktorá spôsobila náraz zdravotných problémov v oblasti psychického zdravia. Ak sa čoraz viac cítite zle, nemusí to byť len zlá nálada či menštruácia, možno trpíte niektorou z duševných chorôb. 

Častokrát môžete počuť, že má niekto „depku“. Kedy je to skutočne len chvíľková zlá nálada a kedy ide o klinický stav? Spoznať to môže byť náročné a treba, aby to posúdil samotný lekár. Aj vy sa však môžete skúsiť pozrieť na to, či skutočne netrpíte vážnou poruchou zdravia, ktorá v najhorších prípadoch môže stáť pacienta až život.

Varovné signály

Ak pociťujete hnev a smútok, nemusíte sa báť, že máte depresiu. Práve naopak, apatia je silným varovným signálom a príznakom duševnej choroby. Ak zažijete silný podnet k tomu, aby ste cítili pocity hnevu a smútku, je to normálne a zdravé. Ak sa vám stane osobná tragédia, je normálne, že zažívate tieto pocity. Tie by mali časom odznieť. Ak sa to nestane, môže ísť o duševné ochorenie.

Cítiť sa z času na čas zle je bežnou súčasťou života, ale keď emócie ako beznádej a zúfalstvo ovládnu váš život a jednoducho nezmiznú, môžete mať depresiu. Je normálne, že vás nebaví práca či návšteva úradu a lekára. To pravdepodobne nebaví nikoho. Ak vás však prestávajú baviť bežné aktivity dňa, z ktorých by ste inak mali radosť – káva s priateľmi, prechádzka so psom, oddych pri seriáli – je načase zamyslieť sa nad tým.

Je rozdiel medzi apatiou a zúfalstvom a smútkom a hnevom. (Foto: Unsplash.com)

Nie je depresia ako depresia

Veľkú úlohu zohráva rodinná anamnéza. Neznamená to však automaticky, že musíte mať depresiu, ak niektorí z vašich rodičov touto chorobu trpí, no je tam vyššie riziko. Podľa najnovších štúdií sa dedí najčastejšie z matky na dcéru, úlohu teda zohráva výrazne ženská genetika. Ženy trpia depresiou až dvakrát častejšie ako muži z dôvodu ich hormonálnej výbavy.

Vedci pritom rozlišujú až sedem druhov depresií. O pojme klinická depresia ste už určite počuli. Tá so sebou prináša celý rad symptómov. Trvá zvyčajne dlhé obdobie a nazýva sa aj hlboká depresia. Od tej krátkodobej sa líši tým, že je intenzívnejšia. Charakterizuje je bezmocnosť pociťovať pozitívne emócie. Ďalšími príznakmi sú frustrácia, nezáujem o svoj vzhľad, nespavosť či nechuť do jedla. Ak ste sa pri niektorej z vecí našli a nemáte na tieto pocity dôvod, zbystrite pozornosť. Choroba zväčša sama neodznie.

Ak máte myšlienky, že chcete všetko ukončiť, okamžite vyhľadajte pomoc. (Foto: Unsplash.com)

Maniodepresia alebo bipolárna afektívna porucha je typická veľkými zmenami nálad. Môže vyústiť až do samovražedných myšlienok. No nie je zvyčajné ani, keď počas nej ľudia zažívajú zvýšenie energie. Človek sa pod jej vplyvom môže rozhodnúť zo dňa na deň spraviť veľké životné rozhodnutie – napríklad opustiť prácu či dlhodobý vzťah. Existuje aj jej prechodný variant, ktorý sa objavuje v závislosti od ročných období. Rovnako sa môže depresia vyskytnúť napríklad u mamičiek po pôrode.

Nebojte sa vyhľadať pomoc

O depresii sa už čo to povedalo a napísalo, nie je to už dávno tabu téma, no mnohí sa o nej stále hanbia hovoriť. Existujú ľudia, ktorí sa tvária, že žiadna depresia nie je alebo dotyčný na ňu nemá žiaden dôvod. Ak však vidíte, že u niekoho pretrvávajú spomínané symptómy, nehanbite sa podať mu pomocnú ruku, možno je to jeho posledná záchrana.

Dnes existuje rada liekov, ktoré môžu uľahčiť človeku s depresiou život. Je to cesta na dlhú trať. Niekto môže lieky užívať celý život, inému pomôže, ak ich užíva len chvíľku počas sezóny ako je jeseň, kedy je choroba viac prítomná, či po zažití životnej tragédie. Niekomu zase stačí, keď sa porozpráva s odborníkom ako je psychológ a nemusí ihneď užívať lieky. Je však dôležité priznať si, že chorobu trpíte a nesnažiť sa ju v sebe držať či potlačiť.

Titulná fotografia: Unsplash.com

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek