25-ročná Petra Ptáčková v súčasnosti študuje na Parížskej škole Ecole de la Chambre Syndicale de la Couture Parisienne. Jej prehliadka na Check Czech Fashion Show 2013 ma očarila rozprávkovou kolekciou, ale aj tým, že bola uvoľnenejšia, ako tie ďalšie. Pri rozhovore som spoznala prečo. Petrina sebaistota dokazuje, že vie, čo chce, a nebojí sa pre to vyjsť zo zabehnutých koľají módneho sveta. V pôvodne bežnom rozhovore sa skôr než fakty o kolekcii objavuje jej pohľad na svet a túžba prebúdzať v ľuďoch fantáziu.
Kto sú tvoji obľúbení návrhári? Kto ťa inšpiruje?
Koľkokrát ma inšpirujú ľudia, ktorí nie sú z oboru, netýkajú sa módy, netýkajú sa tohoto sveta. Je to skôr charakterom, akú majú životnú filozofiu a tak. Môže to byť napríklad moja mama, môžu to byť ľudia, s ktorými rada trávim čas, moji kamaráti a toto všetko, to je pre mňa inšpirácia.
Predstavíš mi svoju kolekciu?
Je to dosť rozprávkovo poňatá kolekcia. Bola inšpirovaná Jiřím Trnkom a jeho Záhradou. Nechcela som vlastne prevziať jeho ilustrácie, takže som sa ním len inšpirovala a urobila som vlastné ilustrácie. Niektoré z toho sú tlače, niektoré z toho sú potom ešte priamo ručne domalovávané na látke. Je tam dosť ručnej práce – to sa týka tých flitrov, na čo ma naučili klásť dôraz v škole v Paríži. Nepodceňovať remeslo je strašne dôležité. Snažím sa, aby nebolo na odevoch vidieť žiadne šitie.
Aké materiály a strihy si v kolekcii Záhrada použila?
Strihovo som to, myslím, pojala dosť klasicky. Nešla som do žiadnych priestorových 3D vecí a trojrozmerných veľkých tvarov. Vždy to vychádzalo zo základného odevu, zo základného strihu a skôr som sa zamerala na materiály, na farby a na vzory. Vlastne je to úplne prvýkrát, čo som si takto hrala s rôznymi vzormi. Takže to bolo také ďalšie prekročenie hranice.
Rozmýšľala si nad tým, kto bude tvoju kolekciu nosiť?
No, rozmýšľala som a je to zase trošku niečo neurčitého. Je to skôr o prístupe k životu. Je to niekto, kto sa zhoduje s nejakou mojou filozofiou. Jeden môj kamarát to nazval magický realizmus, to, čo ja robím, pretože sa ma vždy ľudia pýtajú, aký robím štýl a ja na to príliš neviem odpovedať. Neviem to sama opísať, pretože som v tom tak moc ponorená, že už nemám ten odstup a magický realizmus to krásne vystihuje. Je to niečo, čo má v sebe nejaký príbeh, rozprávku, ale stále sa to drží v medzi nositeľnosti. Takže tí ľudia musia mať určite predstavivosť, zmysel pre príbeh, pre rozprávku a musia byť nejako hraví a nebrať módu tak vážne, rovnako ako veľa vecí v živote.
Je možnosť nechať si tvoje veci ušiť?
Určite. Teraz mám novú spoluprácu s jednou majiteľkou butiku, ktorý sa bude otvárať v centre Prahy. Neviem, či môžem povedať viac, pretože sa ešte len bude otvárať, ale už má aj oficiálne stránky, je to v ulici Karolíny Svetlé, ale viac asi povedať nemôžem.
Plánuješ predávať svoje veci aj v zahraničí?
Po mojej návšteve v New Yorku budú napríklad v niektorých newyorských obchodoch. Dostala som ďalšie ponuky od internetových e-shopov a online serverov pre návrhárov. Jedni sú z New Yorku a jedni z Londýna. A to ešte neviem, takže to sa všetko môžete potom ďalej dočítať na mojich stránkach www.petraptackova.com.
Koľko kolekcií už si vytvorila?
Toto bola asi piata.
Strávila si nejakú dobu v New Yorku, študuješ v Paríži. Ako ťa obe metropoly ovplyvnili?
Mne to prišlo ako úplne odlišné svety. Ľudia sú úplne odlišní a tiež ich prístup ku všetkému, k práci a k životu. New York je hrozne rýchly, Paríž je taký príjemnejší, v niečom je pomalší. Ale na druhú stranu, to všetko, čo New York dáva, tak si v tom človek nejakú rýchlosť života neuvedomuje. Je to, ako sa hovorí – že minúta v New Yorku je rýchlejšia, než minúta inde na svete, to je podľa mňa pravda. A človek má strašnú chuť tam na sebe pracovať, pracovať celkovo a zlepšovať sa, tá konkurencia ho k tomu núti. Ale nie je to z donútenia, je to fakt, že to chce robiť. Tam si uvedomíš, že tam si, pretože chceš robiť toto a toto a musíš sa tomu hrozne moc venovať. A začneš to o to viac milovať alebo možno neznášať. Mne to prerástlo vo väčšej vášeň. V New Yorku sa zaujímajú o to, aký ty si, a nechajú ťa prejaviť sa. Paríž je taký konzervatívnejší, už tam niečo očakávajú a majú už málinko nejaké predsudky.
Prečo si sa rozhodla študovať v Paríži? Si teraz v Prahe len na návšteve?
Áno, na návšteve. Včera (deň pred CCF Show 2013 – pozn. red.) som prišla, došívala som pár čiapok a dnes prehliadka. Takže som prešvihli celú prípravu a bolo to také narýchlo. Teraz sa tu asi zdržím, pretože čo sa týka výroby novej kolekcie, tak mám zázemie tu. Takže teraz tu budem chcieť pracovať na novej kolekcii tak minimálne mesiac, dva a inak Paríž.
Ako dlho si v Paríži?
Čo som sa tam prvýkrát presunula na trvalejšie, tak to je tak dva a pol roka. Dal mi veľa, vždy ťa to naučí, ale asi to nebolo vždy jednoduché. Mala som tam niekedy veľmi zlé chvíľky, samota a tak.
Čítala som o tebe, že radšej než tvoriť pod veľkou značkou buduješ tú svoju.
Ovplyvnilo ma veľa vecí, čo sa odohralo v mojom živote za posledného pol roku. Veľmi sa mi zmenil prístup k životu všeobecne a pochopila som, že nemá zmysel snažiť sa nasledovať niekým danú schému, ako má čo vyzerať. Ako step by step – mám začať tu – dokončím školu, potom stáž, potom práca u značky a až potom začnem vyvíjať svoju značku. Všetko má asi svoj dôvod, prečo to tak v tom módnom svete funguje, ale ja si myslím, že mať svoj vlastný prístup nemôže byť asi nikdy na škodu. Ak v to verím, čo ja verím. A hlavne, keď viem, že by ma to nerobilo šťastnou, tak by to asi nebola tá správna cesta.
Čo môžeme očakávať v tvojej novej kolekcii?
Oproti tejto Trnkovej Záhrade to bude tiež rozprávkové, ale možno trošku viac realistické. Ale chcem tomu zase dať príbeh. Keď sa ma niekto opýta, o čom to je, tak nech môžem porozprávať, ja neviem, šli štyria chlapci do sveta s batohom, aby našli svoju záhradu, a tú záhradu našli a v nej aj ten svoj svet. A tam majú lietajúce ryby a lietajúce slony a všetko, čo chcú.
Zdroj obrázkov: Halin Selasicz – Moda.sk